predchadzajúca strana - strana 13 - dalsia strana


POĽOVNÍCTVO A RYBÁRSTVO

     Poľovníctvo, alebo lov zveri má v katastri Liptovského Jána odveké tradície. Existujú dôkazy o povinnosti pospolitého ľudu odovzdávať zemepánom drobnú, alebo škodlivú zver ako doklad plnenia si poddanskej povinnosti, pričom ale lov vysokej a vzácnej zveri bol vyhradený len majetným. Divina zajacov, sŕn, diviakov, jariabkov, hlucháňov, ale i drozdov a kačíc končila na stoloch šľachticov a zemepánov a kožušiny líšok, jazvecov, vlkov, rysov, kún a medveďov, ba neskôr vyhubených bobrov poskytovali materiál na výrobu honosných odevov boháčov. Právo lovu bolo vyhradené len vlastníkom pôdy. Veľkú časť pôdy daroval kráľ Belo IV. Bogomírovi ako znak náklonnosti za jeho služby. Na území dnešného katastra obce neskôr vlastnili tieto práva prevažne rodiny Szentiványiovcov, žiaľ zachovalo sa len veľmi málo konkrétnych dôkazov o ich loveckých záľubách.
     Počiatky organizovaného poľovníctva spadajú do rokov medzi dvoma svetovými vojnami, keď po celom Slovensku začali vznikať spolky "Lovecké ochranné spolky", ktorých členmi boli prevažne vtedy vplyvné osobnosti (notár, farár, kantor, horár, lekár a pod.). V tom čase sa vo "Svätojánskej doline" lovili prevažne s kopovami na nadhánkach diviaky, srny, líšky a zajace. Individuálne tiež hlucháň, hoľniak, jariabok a bežným spôsobom lovu bolo kladenie želiez na kuny, líšky, tiež jazveca a rysa, ale pokiaľ medvede spôsobovali škody na dobytku a ovciach, lebo v minulosti bolo v doline až sedem salašov, robili sa nadhánky aj na medveďa, alebo ho odlapili do mohutných želiez. Postupne sa však spôsoby lovu kultivovali a počas 50 ročnej existencie Slovenského poľovníckeho zväzu sa prepracoval systém plánovitého obhospodarovania, starostlivosti, plánovania lovu a zveľaďovania stavov zveri. Vďaka organizovanej starostlivosti dnes môžeme konštatovať, že v lesoch jánskych revírov sa naďalej nachádzajú aj také druhy poľovnej, alebo vzácnej chránenej zveri, ktoré sú inde na pokraji vyhubenia. Celková výmera 5600 ha lesných pozemkov, holí a skalnatých nedostupných terénov vytvára prirodzené refúgium pre pomerne dobré stavy zveri. Početnosť kolíše podľa podmienok v čase kladenia mláďat a dostatku potravy, dlhodobo sledované stavy v lesoch a na lúkach, roliach a pasienkoch sú nasledovné: jelenia zver 50 ks, srnčia 30 ks, diviačia 25 ks, kamzíčia 15 ks, zajace 30 ks, jarabice 40 ks, bažanty 20 ks, kačice 50 ks, líšky 40 ks, jazvece 12 ks, vlky 10 ks, medvede 8 ks, orol skalný 1 pár, orol krikľavý 2 páry, sluky 20 ks, jariabok 30 ks, tetrov hlucháň 10 ks, tetrov hoľniak 15 ks a v regióne možno pozorovať aj vďaka malým vodným elektrárňam na Váhu tiež každoročne labute 8 ks, husy divé, volavky popolavé, čajky smejivé a viacero druhov kačíc.
     Poľovnícky je katastrálne územie Liptovského Jána zadelené do troch poľovníckych revírov, pričom dva obhospodaruje poľovnícke združenie Liptovský Ján. "Ďumbier" a časť plochy je obhospodarovaná UPS - urbárskym pozemkovým spoločenstvom Hybe - cca 300ha.
     Revíry sú prenajaté do r.2003 a po dohode s výbormi poľovníckych združení je možné objednať lov podľa schválených plánov najmä na jeleniu a srnčiu zver, menej na diviačiu, prípadne medveďa. Poplatky sa za lov zveri požadujú podľa všeobecne platných sadzobníkov, pričom napr. lov medveďa strelec hradí okolo hodnoty 1000Sk/1 kg váhy ulovenej zveri.
     Od roku 1998 prebiehajú v revíre PZ Ďumbier zaujímavé aktivity lovu líšok pomocou orlov skalných. Na predošlých dvoch ročníkoch boli ulovené líšky, ale aj handycapovaná srnka a prizerajúcim sa naskytol nevšedný pohľad na majestátnych kráľov modravých výšin priamo pri love.
    

     Územím chotára preteká z juhu na sever potok Štiavnica, ktorý pramení pod rovnomenným vrchom v centrálnej časti Nízkych Tatier. V dĺžke 19,7 km preteká územím chotára od prameňa po ústie do rieky Váh. Jej najvýznamnejšie prítoky sú Bystrá, Bielo a Šuštiačka. Plocha povodia Štiavnice je 65,15 km2. Potok je typický prudkým spádom, ktorý je od prameňa po ústie vyše 1000m.
     Rybárske právo lovu je teda dané možnosťami, ktoré táto zaujímavá lokalita vo svojej divej kráse poskytuje. Na svoje si dôjdu milovníci lososovitých rýb. Pre veľkú zalesnenosť brehov potoka sa najoptimálnejším spôsobom lovu stáva lov prívlačou. V potoku sú zastúpené hlavne pstruh potočný, zriedkavejšie pstruh americký dúhový, sivoň americký, lipeň, ďalej hlaváč obyčajný, vzácna je mihuľa potočná.
     Potok spravuje miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Liptovskom Mikuláši. Má revírové číslo 482 a je v celom rozsahu braný ako voda pstruhová. Povolený lov rýb je riadený podľa zákona č. 102 zb. a vyhlášky 103/63 zb. pre vody pstruhové.
     Lov rýb v potoku Štiavnica je nevšedným rybárskym zážitkom. Komu sa podarí v krištáľovo čistej vode ryby uloviť bude prekvapený ich krásnym vyfarbením, komu sa to nepodarí, iste bude uspokojený prírodným prostredím v ktorom tento divoký horský potok preteká.
    

- hlavná strana -

© foto a text Mgr.Ján HUČÍK
© design, grafika 3W sro -web design